Univská lavra Zosnutia presvätej Bohorodičky (ukrajinsky Святоуспенська Унівська Лавра) je jedným z najvýznamnejších gréckokatolíckych monastierov na Ukrajine i vo svete. Rozkladá sa uprostred malebných pahorkov vyžarujúcich ticho a pokoj, vo vzdialenosti asi 45 km od Ľvova (cca. 300 km od slovenských hraníc).

Písomné svedectvo o založení univského monastiera nemáme, ale na začiatku 14. storočia sa Univ spomína ako dôležité duchovné centrum Haliče. Po tatárskych vpádoch v 16. storočí sa donátorom a ochrancom monastiera stal knieža Oleksander Vaňko Lahodovský, ktorého prenasledovala ťažká choroba nôh. Raz v noci videl v sne Bohorodičku, ktorá mu prikázala, aby v neďalekom lese hľadal prameň. Šľachtic prameň našiel a zázračne sa uzdravil. Z vďaky dal potom obnoviť zničený monastier. V 16. storočí bola postavená aj cerkev a obranné múry a veže. Mníšsky život v Unive sa viaže s vynikajúcou osobnosťou ukrajinskej cirkvi metropolitom Andrejom Šeptickým. Ten lavru na začiatku 20. storočia odovzdal studitom.

Rozvoj monastiera zabrzdilo začlenenie Ukrajiny do Sovietskeho zväzu a následné zúrivé prenasledovanie kresťanov, najmä gréckokatolíkov. Od roku 1947 slúžil monastier ako zhromažďovací tábor pre gréckokatolíckych mníchov, neskôr ho premenili na domov pre invalidov a neskôr na internát pre duševne choré ženy. Napriek tomu sem aj počas totality každoročne na sviatok Zosnutia presv. Bohorodičky prichádzali pútnici z celej Haliče.

V súčasnosti sem neustále prichádzajú pútnici, aby osviežili svoju dušu modlitbou, tichom, rozjímaním, aby prijali sväté tajomstvo spovede, pomodlili sa pred zázračnou ikonou presv. Bohorodičky a nabrali si vodu zo svätého prameňa. Lavru dnes spravujú mnísi studiti, ktorí žijú podľa tradičných východných mníšskych pravidiel.

Život v monastieri sa skladá z troch zložiek: modlitba, práca a odpočinok. Po ranných modlitbách nasledujú raňajky a práca, po obedňajšej modlitbe časov nasleduje obed a opäť práca. Hostia, ktorí prichádzajú do monastiera na dlhší čas, sa tiež zapájajú do práce. Ide napríklad o čistenie špár v dlažbe na nádvorí a okolo monastiera, pomoc pri pečení prosfor na liturgiu, prácu vo včelíne a i. Mnísi v lavre sa zaoberajú prevažne manuálnou prácou – pestujú si ovocie, zeleninu a obilniny v záhrade, chovajú domáce zvieratá a včely, zbierajú huby a lesné plody, vyrábajú sviece, uhlie do kadidla a pod. Niektorí sa tiež venujú písaniu ikon alebo tvorbe mozaík.